Steweb site

Je paradoxom, že práve filozofi dokážu vysvetliť “nevysvetliteľné”, na rozdiel od fyzikov a matematikov ktorí majú ťažkosti vyrovnať sa s javmi, ako je neviditeľný svet, nazeranie do minulosti či budúcnosti a podobne. Počiatky filozofického dokazovania existencie neviditeľného sveta môžeme nájsť už u prvých gréckych filozofov z Milétu (Táles, Anaximandros a Anaximenes), ktorí sa nazdávali, že musela existovať jediná pralátka, z ktorej pochádza všetko ostatné, viditeľné a neviditeľné.. Nedokázali však vysvetliť, ako sa nejaká látka dokáže premeniť na niečo celkom iné. Od roku asi 500 pred n. 1. žili v gréckej kolónii Elea (dnešné južné Taliansko) filozofi “eleati”, z ktorých najznámejší bol práve Parmenides (asi 540 480 pred n. 1.). Tvrdil, že všetko, čo je, tu bolo večné. Svet si predstavoval ako nehybnú guľu, pričom staval do protikladu “učenie pravdy” a “učenie mienky” ~ Súčasne s Parmenidesom žil Herakleitos (asi 540-480 p.n.l.),: ktorý dokazoval; že neustále zmeny sú základnou črtou sveta. Podľa neho, všetko je v pohybe a nič netrvá večne. Poukazoval na to, že svet sa vyznačuje neustálymi protikladmi a v týchto premenách a protikladoch videl Herakleitos jednotu a celok. Ďalším pokračovateľom týchto myšlienok bol Empedokles zo Sicílie (asi 483-423 p.n.l.), ktorý vo svojej úvahe prišiel na to, že predstavu o jedinej pralátke treba zavrhnúť a vo svojej filozofickej básni “O prírode” redukuje podstatu dokazovania na štyri “korene”: zem, vodu, vzduch a oheň. Toto učenie o štyroch elementoch sa udržalo v priebehu stáročí v antickej a stredovekej filozofii. Empedokles tvrdil, že musia vždy existovať dve rôzne sily, ktoré vzájomne existujú a pôsobia, čiže dva svety. Pomerne najďalej vo svojich filozofických úvahách o neviditeľných svetoch sa dostal grécky filozof a Sokratov žiak, Platón (427374 p.n.l.), autor vyše tridsiatich filozofických dialógov a zakladateľ filozofickej školy “Akadémia”. Rozvíjal filozofickú teóriu duálneho sveta. Bol presvedčený o existencii netelesných foriem vecí, ktoré nazýval “druhmi” alebo “ideami”. Proti ideám staval nebytie, ktoré stotožňoval s hmotou a priestorom. Podstata jeho učenia je v tom, že rozdelil skutočnosť na dve časti. Jedna časť je zmyslový svet, o ktorom môžeme získať len približné alebo nedokonalé poznanie, pričom používame našich (nedokonalých) päť zmyslov. V zmyslovom svete všetko plynie a nič nie je trvalé. Druhá časť je svet ideí (neviditeľný svet), o ktorom môžeme získať dokonalé poznanie len vtedy, ak použijeme rozum. Tento svet ideí sa nedá poznávať zmyslami. V týchto prvých filozofických úvahách je vidieť, že filozofi dokázali pomerne jasne uvažovať o existencii ďalších svetov, pričom sa ale nezaoberali jeho praktickým dokazovaním. Tieto filozofické závery však prakticky potvrdili ďalší, ktorí k filozofii mali pomerne ďaleko. Jedným z nich bol archeológ Tom Lethbridge, ktorý začiatkom tridsiatych rokov nášho storočia pri pátraní po hroboch Vikingov na malom ostrove Lundy v Bristolskom kanáli, na základe pokusov s virguľou a kyvadlom dospel k názoru, že jestvujú ďalšie svety. Kyvadlo v jeho rukách reagovalo nielen na rôzne objekty, ale aj na myšlienky a city človeka. Po mnohomesačných experimentoch, ktoré robil so svojou ženou, zaznamenal Lethbridge rozdielne kyvadlové miery, z ktorých zostavil tabuľku. Nula a 40 cólov predstavovali hraničné hodnoty v jeho tabule. Zostal zarazený však nasledujúcim zistením. Síru registrovalo jeho kyvadlo dlhé sedem cólov. Keď ho predĺžil na 47 cólov, reagovalo na síru len vtedy, aké nebolo priamo nad ňou, ale kúsok vedľa. To isté platilo aj pre iné materiály. Na základe tohoto zistenia Lethbridge dospel k názoru, že ak kyvadlo reaguje pri dĺžke nad 40 cólov, reaguje tak na svet mimo prahu života, t.j. na neviditeľný svet, resp. inú dimenziu. Po čase zistil, že od dĺžky kyvadla 80 cólov sa všetky výsledky opakujú, akoby sa za týmto neviditeľným svetom nachádzal ešte iný svet. Svojimi pokusmi Lethbridge potvrdil správnosť filozofického vysvetľovania neviditeľného sveta. Ako archeológ sa však stretol s niečím, čo si nedokázal vysvetliť a čo, ako sa zdá, reálne existuje.