Steweb site

Vedci varujú pred nebezpečenstvom, že pre zvyšujúce sa emisie skleníkových plynov za desať rokov už nebude možné zastaviť zmeny klímy. Svet tak má podľa nich len zhruba dekádu na to, aby sa voči tomuto problému postavil, inak vraj riskuje z dôvodu globálneho otepľovania také zmeny, pre ktoré sa mnoho planét stalo neobývateľnými. Píše o tom na svojich webových stránkach denník The Sunday Times. Varovanie prichádza od vedcov, ktorí pracujú na finálnom návrhu novej správy Medzivládneho panelu pre zmeny klímy, ktorá by mala byť zverejnená budúci týždeň. Materiál vychádza z prác tisícky vedcov z celého sveta, ktorí sa zaoberajú zmenami podnebia.

Podľa britského denníka experti v dokumente dospeli k záveru, že ak ľudstvo urýchlene nepristúpi k stabilizácii vypúšťania oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov do ovzdušia a nezačnú ich znižovať, bude len malá šanca na udržanie dopadov globálneho otepľovania v rámci určitých zvládnuteľných medzí.

Výsledkom nečinnosti by mohlo byť zničenie amazonských dažďových pralesov či Veľkého koralového útesu pri Austrálii, nútená migrácia stoviek miliónov ľudí z rovníkových oblastí a strata veľkého množstva súčasnej pevniny pod narastajúcou hladinou morí z roztápajúcich sa ľadovcov.

V Európe by letá mohli byť neznesiteľne horúce, najmä na juhu ? v Španieli, Taliansku, či Grécku. Vo Veľkej Británii a severnej Európe by zase letá mohli byť veľmi suché, kým zimy plnú búrok a zrážok.

“Kľúčové je budúce desaťročie,” vyhlásil Richard Betts, ktorý stojí na čele jedného z vedeckých tímov Hadleyho strediska pre predpovedanie klímy. “V tejto dekáde musíme dosiahnuť významné zníženie emisií oxidu uhličitého. Neskôr bude táto úloha omnoho ťažšia,” dodal.

Najväčšie obavy vraj majú vedci z toho, že rastúce teploty a množstvo skleníkových plynov by mohli čoskoro premôcť prirodzené systémy, ktoré v súčasnosti držia ich mieru do určitej hranice pod kontrolou.

Asi polovicu z 24 miliárd ton oxidu uhličitého, ktorý vzniká každoročne z ľudských aktivít, absorbujú more a pralesy. Keby tomu tak nebolo, Zem by už teraz bola o niekoľko stupňov teplejšia. So stúpajúcou teplotou však napríklad klesá schopnosť morí absorbovať tieto plyny.

Podľa posledných výskumov sa zdá, že prah pre takéto zničujúce zmeny budú vo chvíli, keď úrovne oxidu uhličitého dosiahne hranicu 550 ppm (počet častíc oxidu uhličitého v miliónu častíc atmosféry), čo je zhruba dvojnásobok ich prirodzených hladín. K tomu by vraj mohlo dôjsť niekedy okolo rokov 2040 až 2050.

“V túto chvíľu je reálny dopad našich emisií vyrovnávaný tým, že oxid uhličitý je absorbovaný prirodzenými systémami. Ale až dosiahneme tento prah, môžu sa dopady zväčšiť,” uviedol Betts. “To znamená, že musíme s akciou na znižovanie emisií skleníkových plynov začať už v budúcich niekoľkých rokov,” doplnil.

Jeho varovanie podporuje aj iný z expertov Malte Meinshausen z postupimského Inštitútu výskumu vplyvu klímy. Meinshausen využíval počítačové simulácie, na ich základe potom predpovedal, keby by sa mali emisie znížiť.

Výsledky podľa neho ukazujú, že okamžitá akcia by umožnila držať ľudstvu hladinu okolo 450 ppm, čo je výrazne menej ako nebezpečných 550 ppm. To je však podľa neho nerealistické, pretože vlády jednotlivých krajín sa nemôžu zhodnúť na spoločnom postupe.

Najväčšou nádejou podľa nich je, keby sa v budúcich rokoch podarila nájsť nejaká globálna zhoda, najlepšie z rokovania o obnovení Kjótskeho protokolu o znížení emisí. K nemu však doteraz odmietali pristúpiť okrem iných aj Spojené štáty, ktoré do ovzdušia vypúšťajú najväčšie množstvo skleníkových plynov.

“Musíme zaistiť, aby vrchol emisií oxidu uhličitého sa dosiahol najneskôr v roku 2015 a potom sa znižovali približne tri percentá za rok. Ak im umožníme stúpať aj po tomto termíne, bude omnoho zložitejšie je dostať pod kontrolu,” dodal Meinshausen.

Prevzaté z www.pravda.sk