Steweb site

Pred niekoľkými dňami zarmútila fanúšikov obľúbeného slovenského speváka správa, že ho napadol pes. Málokto vie, čo sa naozaj stalo.
Samotný Robo Kazík, ktorý 11. mája oslávil 55. narodeniny, sa ešte vždy zotavuje zo zranení, ktoré mu zviera spôsobilo, a chodí každý deň do nemocnice, kde mu menia obväzy. ?Stalo sa to v nedeľu 19. mája, podvečer. Celý deň bolo krásne, chodil som v plavkách po záhrade. Večer mi bolo chladno, tak som sa šiel obliecť,? začína vysvetľovať, ako k nehode vlastne došlo. ?Nanešťastie, vzal som si novú súpravu. S mojím deväťdesiatkilovým bernardínom Dustinom sme potom zamierili znovu do záhrady. Keď sme sa blížili k voliére, kde bola Manu, sučka amerického kokršpaniela, chcel som zozadu chytiť Dustina a opýtať sa, či sa mu páči Manu. V momente, ako som ho lapil, vrhol sa na mňa. Možno to urobil preto, lebo nový úbor ešte nenasiakol mojou vôňou, možno ho nasrdilo, že som ho vyrušil pri líškaní sa jeho platonickej láske. A tak mi pravým zubom rozsekol nos na pravej strane. Okamžite ma zaliala krv. Mal som dojem, že sa zbláznil. Zápasili sme, ja som spadol cez filodendrón k dverám, kde bola zatvorená Manu. Pritom ma Dustin stále hrýzol do nôh a do rúk. Dráždila ho moja tvár zaliata krvou.? Najhoršiemu v týchto hororových chvíľach zabránil spevákov záhradník. ?Stál kúsok odo mňa. Keď videl, čo sa deje, snažil sa zahnať psa krhlou, no nevyšlo to. Dostal však výborný nápad a duchaprítomne otvoril Manu klietku. Keď sučka vybehla, Dustin sa pustil za ňou a mňa nechal na pokoji. Keby tam nebol záhradník, nechcem si ani domyslieť, čo sa mohlo stať,? spomína Robo Kazík.

Starší syn Róbert ho neskôr odviezol k súkromnému lekárovi do Zlatých Moraviec, a ten im odporučil navštíviť plastickú chirurgiu v Banskej Bystrici. ?Tam to všetko zariadila moja dvorná textárka Mária Kodajová. Po ošetrení som išiel okamžite domov. Našťastie, pes mi nič neroztrhal, iba hrýzol, narobil mi len diery do nôh a do rúk, najhoršie zranenie však mám na tvári,? vysvetľuje spevák. A ako sa cíti Robo Kazík teraz? ?Lekári hovoria, že o pár dní by to malo byť lepšie. Dúfam, že všetko dobre dopadne a budem môcť dokončiť album, ktorý by mal vyjsť koncom júna. Teraz som všetko prerušil, každý deň chodím do nemocnice, kde mi rany čistia a preväzujú. To, čo sa stalo, tak asi malo byť. V poslednom období som bol totiž veľmi spokojný. Pri vystúpeniach som mal plné sály v mnohých kultúrnych zariadeniach vrátane Liptovského Mikuláša, kde boli úplne vypredané dva koncerty. Hovorí sa, že ak sa niekomu darí a je spokojný, musí prísť niečo zlé, aby sme vedeli, že život nie je ľahký. Sám túto udalosť vnímam ako nejaké varovanie. Vravím si, že sa mohlo stať aj niečo horšie. Hoci pravdepodobne som sa druhý raz narodil.? Na otázku, či pes zaútočil na svojho pána prvý raz, spevák odpovedá: ?Raz už na mňa skočil v záhrade v Topoľčiankach, kde je veľa vtáčikov. Vtedy mali škorce hniezdo v plote. Samička práve kŕmila mladé, pes zbadal, že vletela do živého plota a skočil po nej. Stál som neďaleko a chytil som ho za obojok. Dustin ma zvalil a vrčal na mňa.?

Robo Kazík má však aj iné skúsenosti so psami, veď bol počas vojenčiny psovodom v Železnej Rude. ?Aj jedna moja pesnička je o psovi, nazval som ju Boby, môj pes. Dustina, ktorý má teraz dva a pol roka, priniesli domov ako malé šteňa moji chlapci.? Čo bude teraz s Dustinom? ?Do 10. júna musí u veterinára zostať na pozorovaní kvôli besnote. Ale nemám strach, lebo mal papiere. Aj keď mi ublížil, nedokázal by som ho utratiť. Mnohí však tvrdia, že ak napadol mňa ako pána, môže to urobiť komukoľvek. Synovia sú za to, aby sme ho dali preč. No v tejto chvíli neviem, čo urobiť. Dustin sa cíti vinný. Vždy, keď som prišiel domov, išiel sa zblázniť od radosti. Teraz na mňa iba smutne pozeral. Doposiaľ bol mierumilovný voči celej rodine ako sa na bernardína patrí. Dnes už neverím, že pes je priateľ človeka.?